Pan Gajdičiar, pišem s prosbou o email address rodiny Sekáč.
Moje meno je Peter Sekáč a moja rodina pochádza zo Žilinskej Lehoty a Horného Hričova.
Ja žijem vyše 30 rokov v Canade a veľmi by som chcel vedieť viac o mojom priezvisku a odkiaľ pochádzame.
 
Vopred ďakujem, Peter Sekáč

Pánovi Sekáčovi sme poskytli všetky dostupné informácie, zaslali výpis zo slovníka z publikácie "Turzovské priezviská", fotokópie článkov o rodine Sekáčovcov, ktoré sme doposiaľ uverejnili v našom Informačnom bulletine a adresy Sekáčovcov, trvale žijúcich v USA. Pridali sme aj radu o pátraní v matrikách v Štátnom archíve v Bytči prostredníctvom internetu. Požiadali sme ho, aby nás informoval, ako sa mu pri hľadaní koreňov svojho rodu darí.

Srdečne Vás pozdravujem! Ku Kysuciam mám vrelý vzťah, pretože moji krstní rodičia bývali v Čadci a chodil som tam na prázniny.
Teraz sa však na Vás obraciam s prosbou. Na vašej stránke som sa dozvedel, že na Slovensku je 7 rodín s priezviskom   K u r u c á r . Pracujem na diplomovej práci Dejiny farnosti Karlova Ves a tak som narazil na meno P. Kurucár. Neviem či bol františkán (tí u nás pôsobili) alebo bol kaplánom na fare sv. Martina v Bratislave v období okolo roku 1990. Prosím Vás o informácie a podľa možnosti aj kontakt. Za porozumenie a ochotu vám už vopred ďakujem.
S pozdravom Vojto Tóth

Pozdravujem Vás, potešili ste ma, že sledujete naše webové stránky, ale obávam sa, že Vám pri Vašom pátraní nebudeme vedieť pomôcť. Informácia o priezvisku "Kurucár" pochádza z nami vydanej monografie TURZOVKA KRÍŽOM - KRÁŽOM a pripravovanej publikácie TURZOVSKÉ PRIEZVISKÁ. Kapitolu vypracoval PhDr. Milan Majtán, DrSc., ktorý je aj autorom príslušného slovníka. Ak pracujete na dejinách farnosti Karlova Ves a zaujímate sa o osobu P. Kurucára a chcete vedieť, či bol františkán, alebo kaplán na fare sv. Martina v Bratislave okolo roku 1990, to musíte zistiť inými metódami výskumu. Náš slovník popisuje iba priezviská, nie ich nositeľov a Spolok o nich nezhromažďuje žiadne informácie.
Želám úspech Vašej práci a v nádeji, že ostanete aj naďalej našim priaznivcom, zostávam  v úcte
Ivan Gajdičiar st., prezident Spolku

Dobrý deň,
na internete som našla Vašu stránku a narazila som tam na dokument SPOLOK PRIATEĽOV TURZOVKY INFORMUJE z mája 2008. Rozhodla som sa, že vypátram svojich predkov (Kurucov). Otec mi poradil, že pochádzali z Turzovky, a približne okolo rokov 1915-1925 sa presťahovali do Hurbanoviec (časť Dedinky). A práve vo Vašom spomínanom dokumente je článok Daňový súpis Turzovky z roku 1715, kde sa nachádza aj meno Juraj Kuruc. Neviem či to má súvislosti s mojimi predkami, preto by som Vás chcela poprosiť, či máte ešte nejaké dokumenty kde sa spomína meno Kuruc, alebo či viete o nejakom archíve kde by som vedela pátrať hlbšie. Veľmi by ste mi s tým pomohli.
Ďakujem za pomoc.
S pozdravom Lucia Kurucová

Potešil ma Váš záujem o vypátranie koreňov svojich predkov a dôvera, s ktorou ste sa obrátili na náš Spolok.
Ak ste pravidelným návštevníkom našich webových stránok, zaiste  viete, že v auguste t.r. vyjde už piaty diel knižných monografií o našom meste s názvom TURZOVSKÉ PRIEZVISKÁ. Bude tu aj slovník turzovských priezvísk, kde sa pod písmenom "K" uvádza:

Kuruc - vzniklo podľa pomenovania účastníkov stavovských povstaní v Uhorsku v 17. a 18. storočí (kuruc); na Slovensku je dosť časté (1564 rodín), na Kysuciach sa dnes nevyskytuje, v Turzovke bolo známe na začiatku 18. storočia.

Kurucár, Kurucárik - vznikli z toho istého základu; na Slovensku sú dosť zriedkavé (častejšie sú na okolí Žiliny), z Kysúc je známych 7 rodín s priezviskom Kurucár, priezvisko Kurucárik sa na Slovensku už nevyskytuje, obidve poznáme z Turzovky z prvej polovice 20. storočia.

Toľko k súčasnosti. Ak Vás skutočne zaujímajú korene Vášho rodu, musíte pátrať najskôr v matrikách. Najstaršie matriky z Turzovky sú uložené v Štátnom archíve v Bytči, sú prístupné, ale  orientovať sa v nich vyžaduje nielen čas, ale aj  určitú skúsenosť a znalosť problematiky. Preto doporučujem obrátiť sa na odborníkov, archív, pokiaľ má kapacity, poskytuje aj služby v oblasti genealogického výskumu, skúste ich požiadať o spoluprácu v tomto smere.

Budeme sa spolu s Vami tešiť na výsledok Vášho pátrania a keď budete úspešná, radi sa dozvieme túto dobrú správu aj v našom Spolku. Radi by sme poznali aj okolnosti vysťahovania Vašej rodiny z Turzovky...

S úctou
Ivan Gajdičiar st., prezident Spolku

Dobrý deň pán Gajdičiar,
už dlhšiu dobu sa v meste rozpráva o zriadení múzea, čo je výborný nápad. Otázka je, v akých priestoroch bude múzeum zriadené. Obaja dobre vieme, že Turzovka nemá žiadnu architektonickú pamiatku okrem kostola, kde by toto múzeum mohlo fungovať. Mňa v tejto súvislosti napadla jedna myšlienka, ktorá keby sa zrealizovala, bolo by to čosi, čo len málo vídať. Ide o to, že Turzovka by z historického hľadiska potrebovala akýsi "stredobod", na ktorý by sme boli všetci hrdí. Vďaka mestu a SPT tu máme námestie Turzu, reliéf s pamätným nápisom o Turzovi. Čosi mi tu ale chýba. Vraví sa, že do tretice všetko dobré.
Čo tak TURZOV DOM ako múzeum? Replika renesančného meštianskeho domu s malou renesančnou záhradkou príp. fontánou? Na pešej zóne, pri Hrancovi? Alebo inde, kde by nebola rušená jej architektonická jedinečnosť? Predstavte si, že keby sa to zrealizovalo, bolo by to čosi úžasné, čosi na čo by sme boli všetci právom hrdí! Vôbec by to nemusela byť taká veľká a veľkolepá stavba ako Turzove domy v Banskej Bystrici alebo Levoči. Niečo v štýle Bardejovskej radnice, alebo viď obrázok - je to dom z námestia v českom Chebe. Nechcem tu teraz rozoberať presné architektonické plány budovy, pokiaľ sa to neschváli a nenájdu prostriedky na jej stavbu, je to zbytočné. Treba vypracovať projekt, hádam by sa dali využiť eurofondy, je to však zrejme dlhodobá záležitosť, no v konečnom dôsledku by nám ju závidelo pol Slovenska a my Turzovčania by sme mali konečne nejaký stredobod, aj keď je jasné, že pravú historickú hodnotu by nemal, čo by však vôbec nevadilo, viď Námestie Európy v Komárne. Budova by mala okrem múzea aj iné využitie, napr. by tam mohla byť reštaurácia, takisto v nejakom renesančnom štýle, infocentrum a pod. Čo Vy na to?

 
Vážený pán Večerík,
ďakujem za mail a za záujem o problematiku budúceho mestského múzea.
Spolu so svojimi priateľmi usilujeme o jeho zriadenie už dlhé roky, ale je to skutočne "beh na dlhé trate". Premrhalo sa veľa času a veľa príležitostí, bolo potrebné trpezlivo presviedčať, argumentovať... Nie každý to v minulosti považoval za prioritu, dostali prednosť iné projekty, naša iniciatíva sa odsúvala do úzadia ...Som preto veľmi rád, že až v týchto dňoch nachádzame dostatok pochopenia pre naše plány. V prílohe si dovoľujem zaslať návrh, ktorý predkladáme na marcovom zasadaní mestského zastupiteľstva. Je východiskom aj na diskusiu, kde a ako bude múzeum umiestnené. Samozrejme, máme predstavu, aj tip, ten dokonca korešponduje aj s Vašou predstavou, aby sa múzeum stalo súčasťou pešej zóny (Mesto tu vlastní jeden objekt, vhodný na rekonštrukciu a prestavbu). "V hre" sú aj iné varianty, uvidíme, ako budeme najskôr úspešní pri ich posudzovaní... V každom prípade, náš projekt je veľmi skromný, rešpektuje možnosti mesta ako budúceho zriaďovateľa. Bude súčasťou územného plánu a, samozrejme, bude rešpektovať architektonické východiská a riešenia...
V každom prípade, som veľmi rád, že nás je o jedného viac, čo sa zapoja do tejto verejnej diskusie.

Nazdar, Turzovka, ak niekto bude mať čas, pošlite mi informácie, alebo aplikáciu. Srdečne ďakujem.

JOZEF HANEC, CANADA

Samozrejme, že na takýto druh korešpodencie máme čas vždy a na jeho mailovú adresu sme odpovedali:

Vážený pán Hanec, ďakujem Vám za mail, zaslaný na adresu nášho Spolku. Pretože mi nie je známe, o aké informácie máte záujem, na začiatok Vám zasielam odkaz na naše webové stránky. Z nich sa dostanete aj na webové stránky našich partnerov, ktorí Vám rovnako ako my, poskytnú žiadané informácie. Budeme radi, ak nám napíšete niečo o sebe, pretože náš Spolok okrem iného zhromažďuje aj údaje o turzovských rodákoch, alebo ich potomkoch žijúcich vo svete, spolupracuje s nimi a pozýva ich na svetové stretnutia.

Želám Vám všetko dobré a teším sa na ďalšie správy z Kanady.

S úctou Ivan Gajdičiar, prezident Spolku priateľov Turzovky.

Vážený pán Gajdičiar,

chceli by sme sa Vám poďakovať za ochotu a pomoc počas našej návštevy v Turzovke. Bolo nám skutočne krásne v tak nádhernom kraji a plánujeme sa tu jedného dňa vrátiť. Ďakujeme Vám za článok z novín o rodine Sekáčových a taktiež o skutočnosti, že naša rodina žila v Turkove. Boli by sme vďační za akúkoľvek informáciu, alebo fotografie, ktoré by ste mohli mať o našej rodine, predovšetkým o p. Františkovi Sekáčovi, ( narodený 1838, brat Jána Sekáča, notára ), ktorý sa oženil s Alžbeta Korduljak, ich deti boli Tomáš, Vincent a Ján. Vincent bol náš starý otec ktorý prišiel do Ameriky v r. 1903. Oženil sa s Máriou  Kompánek ( dcéra Ignáca Kompánka a Pauliny Blaha ), narodených v Turzovke, pravdepodobne v Turkove. Akékoľvek informácie o starom dome rodiny Sekáčovych v centre Turzovky by nám tiež veľmi pomohli. Takisto dúfame, že možete posunúť (poskytnúť) naše mená a kontaktné informácie hocikomu, kto by mohol byť členom rodiny, alebo mať nejaké informácie o rodine Sekáčových, Korduljakových, Kompánkových.

Ešte raz, ďakujeme Vám a ľuďom z Turzovky za srdečné privítanie.

S priateľským pozdravom Marny Sekacova-Janson a Hazel Sekacova-Banks.

Adresy a kontakty na obe dámy sú v našom Spolku k dispozícii všetkým, ktorí sa na nás obrátia s tým, že by im vedeli, alebo mohli pomôcť.